Osobné nástroje
Akcie dokumentu

Študenti s poruchami sluchu

Základné informácie

Existuje množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú schopnosť človeka počuť zreteľne a dostatočne na to, aby sa bez problémov orientoval v každodenných situáciách. Niektorí ľudia sa ako nepočujúci narodia, iní stratia sluch postupne alebo náhle, či už v detstve alebo v dospelosti. Väčšina z nich má isté zvyšky sluchu, ktoré je možné v každodennom živote využiť. Len malú skupinu tvoria nepočujúci s úplnou stratou sluchu. Treba si uvedomiť podstatný rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sú prelingválne nepočujúci (stratili sluch ešte skôr, než sa naučili hovoriť), a tými, ktorí stratili sluch v neskoršom období života - postlingválne nepočujúci. Prelingválne nepočujúci si obyčajne ťažšie osvojujú hovorený a písaný jazyk, nakoľko toto osvojovanie sa vo všeobecnosti zakladá na počúvaní hovoreného slova. V dospelosti môže byť ich hovorený jazyk menej rozvinutý, a teda môžu uprednostňovať posunkový jazyk. Hovorená reč mnohých nepočujúcich alebo nedoslýchavých znie nezvyčajne, alebo je ťažko zrozumiteľná. Na základe zrozumiteľnosti ich rečového prejavu však nemožno posudzovať ich znalosť jazyka alebo inteligenciu.

Dôsledky pre štúdium

Pre väčšinu ľudí je sluch dôležitým prostriedkom pre prísun informácií (takmer každý komunikuje verbálne), ľahko sa teda môže stať, že nepočujúci je vo vzdelávacom prostredí v porovnaní s počujúcimi znevýhodnený, a to najmä pri skupinových diskusiách.

Komunikačné formy

Študenti môžu používať hovorenú reč, odzeranie z úst, posunkový jazyk, zvyšky sluchu prostredníctvom načúvacieho prístroja alebo rôzne kombinácie týchto foriem. Jednotliví študenti majú rôzne metódy, čo môže závisieť aj od stupňa ich postihnutia a veku, v ktorom nastala strata sluchu. Napríklad nedoslýchaví študenti alebo študenti, ktorí stratili sluch v neskoršom období života, sa budú spoliehať prevažne na odzeranie z úst, kým prelingválne alebo úplne nepočujúci budú pravdepodobne uprednostňovať posunkový jazyk.

Väčšina nepočujúcich a nedoslýchavých je schopná do istej miery odzerať z úst. Pre niektorých je odzeranie z úst dominantným spôsobom vnímania hovorenej reči osôb v okolí. Odzeranie z úst však nie je jednoduché a výsledok nie je vždy jednoznačný, pretože mnohé hlásky majú pri vyslovovaní podobný ústny obraz. Pri diferencovaní môžu pomôcť zvyšky sluchu a kontext. Viac času si však vyžaduje návyk na spôsob hovorenia určitej osoby. Ľudia s bradou a fúzmi, ktoré zakrývajú ich pery alebo ľudia s neznámym prízvukom môžu byť mimoriadne ťažko zrozumiteľní. Odzeranie z úst si vyžaduje zvýšenú koncentráciu, preto je v dlhších časových úsekoch vyčerpávajúce.

Niektorí ľudia, ak sa nachádzajú v prostredí, v ktorom nie sú schopní odzerať z úst samostatne, komunikujú prostredníctvom tzv. školených "tlmočníkov hovoreného jazyka". Tlmočník zreteľnou artikuláciou potichu zopakuje, čo bolo povedané. Zvyčajne pomáha, ak je tlmočník oboznámený s predmetom prejavu. Takáto služba sa využíva v zahraničí u študentov, ktorí nepoužívajú alebo nedostatočne ovládajú posunkový jazyk a ich primárnou komunikačnou formou je hovorený jazyk.

Mnohí nepočujúci, i keď nie všetci, komunikujú pomocou posunkového jazyka, ktorý je samostatným jazykom s vlastnou gramatikou, syntaxou a posunkovou zásobou. Tí, ktorí ovládajú posunkový jazyk od detstva, pokladajú sami seba skôr za Nepočujúcich než za nepočujúcich. Tieto pojmy vyjadrujú pohľad dvoch vedných disciplín. Nepočujúci (s veľkým N) sú tí, ktorých primárnou formou komunikácie je posunkový jazyk a identifikujú sa s normami a hodnotami komunity nepočujúcich bez ohľadu na ich stratu sluchu. To znamená, že je to pohľad kultúrno - antropologický. Naopak, výraz nepočujúci (s malým n) znamená pohľad medicínsky a zahŕňa osoby, ktoré sú na základe svojej straty sluchu klasifikované ako nepočujúce bez ohľadu na formu komunikácie a identifikáciu sa so skupinou sluchovo postihnutých. Ich prvým jazykom je slovenčina, pri komunikácii obyčajne používajú hovorený jazyk, ktorý môže, ale nemusí byť podporený posunkovým jazykom.

Ak študenti so stratou sluchu využívajú posunkový jazyk ako hlavný spôsob komunikácie, resp. ako jeho súčasť, hovorený prejav učiteľov alebo iných študentov by mal tlmočiť tlmočník posunkového jazyka. V prípadoch, keď študent nepoužíva vlastný hlas, alebo si nedôveruje v jeho používaní, tlmočník môže ostatným prítomným pretlmočiť jeho posunky. U študentov, ktorí stratili sluch len nedávno, je menej pravdepodobné dokonalé zvládnutie posunkového jazyka, a mnohí z nich sa musia naučiť buď odzerať z úst alebo posunkový jazyk, aby sa úspešne začlenili do vzdelávacieho procesu.

Posunkový jazyk je rovnako bohatý ako hovorená reč a dokáže vyjadriť rovnaké významy a súvislosti. Pre odborné termíny niektorých akademických disciplín však nemusí byť zatiaľ vyvinutý dostatočný posunkový slovník. V takomto prípade musia študent, učiteľ a tlmočník do určitej miery improvizovať.

Niektorí študenti používajú okrem/ namiesto komunikačnej podpory tzv. zapisovačov poznámok. Ideálnymi zapisovačmi sú starší študenti (v zahraničí napr. využívajú postgraduálnych študentov) alebo ľudia oboznámení s danou disciplínou, ktorí navštevujú prednášky s cieľom urobenia poznámok pre nepočujúceho študenta. Túto úlohu môžu plniť aj kolegovia z krúžku/ ročníka. Zapisovanie poznámok pre tretiu osobu nie je jednoduché a vyžaduje si istý nácvik.

Niektorí študenti si prednášky nahrávajú a následne si ich nechajú prepísať. Iní, najmä prelingválne nepočujúci, môžu potrebovať pomoc pri písomnej forme jazyka. Hovorená forma jazyka sa totiž u počujúcich osvojuje ako prvá, a to pomocou sluchu a až po jej zvládnutí nasleduje písomná forma. Nepočujúci - vzhľadom na iný spôsob osvojovania si hovoreného jazyka - môžu mať problémy so zložitejšími vetnými konštrukciami a gramatikou hovorenej formy jazyka, ktorá sa značne líši od gramatiky posunkového jazyka. Ťažšie pre nich môžu byť aj isté spôsoby používania jazyka, ako napr. metafory alebo eufemizmy. Následne sa to môže prejaviť v problémoch s pochopením učebných textov, rozličných materiálov a taktiež pri písomných prácach. Tu môže nepočujúcemu pomôcť učiteľ, či už s použitím jazykových prostriedkov, gramatikou alebo osnovou písomnej práce.

Mnohí nepočujúci a nedoslýchaví študenti používajú sluchový aparát - načúvací prístroj aj vtedy, keď využívajú iné spôsoby komunikácie. Načúvacie prístroje nekompenzujú stratu sluchu do takej miery, ako napr. korigujú okuliare krátkozrakosť. Načúvacie prístroje zosilňujú všetky hlásky rovnako, vrátane okolitého hluku, čo spôsobuje určité problémy. Žiaľ, stráca sa i vnímanie smeru, z ktorého hlásky vychádzajú. Nepretržitý prítok bezvýznamného hluku sprostredkovaný načúvacím prístrojom môže pôsobiť na niektorých ľudí veľmi vyčerpávajúco. Napriek tomu sú načúvacie prístroje pre mnohých ľudí, ktorí sa ich naučili využívať, výbornými doplnkami k iným komunikačným stratégiám.

Mnohí študenti považujú štúdium v bežnej vzdelávacej inštitúcii za izolujúce vzhľadom na ťažkosti vznikajúce pri komunikácii, preto uprednostňujú špeciálne školy pre nepočujúcich. Komunity nepočujúcich sa vyskytujú zvyčajne vo väčších mestách. U nás sa vytvárajú pri organizáciách Slovenského zväzu sluchovo postihnutých. Informácie o predchádzajúcich skúsenostiach vzdelávacej inštitúcie/ školy so študentmi so sluchovým postihnutím sú preto pre nepočujúceho uchádzača o štúdium dôležité už v čase výberu školy - pred podaním žiadosti.

Technológia

Pre väčšinu ľudí používajúcich načúvací prístroj je vhodná istá doplnková podpora na prednáškach, v divadle alebo na seminároch. Jednou z možností sú indukčné slučky umiestnené v miestnosti. Sú to prístroje, ktoré menia elektrický signál (z mikrofónu, TV...) na elektromagnetické pole v miestnosti, okolo ktorej je rozvinutá slučka, a tak umožňujú študentovi zachytávať a počúvať zosilnený zvuk pomocou načúvacieho prístroja. Niektorí študenti sú toho názoru, že rádiové pomôcky (mikroport, mikrolink) dávajú o niečo lepší zvuk, nakoľko môžu byť prispôsobené na mieru - individuálne - podľa rozsahu sluchovej straty. Slučky a rádiové pomôcky pracujú na podobnom princípe: rečník používa mikrofón (rádiová pomôcka je obyčajne upevnená na klipe, ktorý sa môže prichytiť na klopu saka/ na oblečenie). Signál sa prenáša buď do slučky okolo miestnosti alebo do malej slučky zavesenej okolo krku. Táto ho vzápätí prenesie do študentovho načúvacieho prístroja. Na seminároch alebo iných sedeniach, kde je niekoľko rečníkov, možno použiť viacsmerné mikrofóny, alebo dať mikrofón kolovať.

Slučky sú buď zabudované v miestnosti, alebo môže ísť o prenosné systémy, zapojené do elektrickej siete. V každom prípade sa pred ich použitím musia zapnúť, aby sa skontrolovala kvalita ich príjmu. Rádiové pomôcky možno prenášať z miesta na miesto. Študenti ich môžu už vlastniť, alebo si ich budú musieť zaobstarať. Ideálnym by bolo, keby škola s väčším počtom študentov so sluchovým postihnutím vlastnila indukčnú slučku ako súčasť svojho špeciálneho vybavenia. Rádiové pomôcky by mali byť pravidelne udržiavané a mali by byť nastavovateľné, aby vyhovovali aj v prípade, ak nastane ďalšie zhoršenie sluchu.

Niektorí študenti, hlavne nedoslýchaví, sú schopní používať telefón so zosilňovačom alebo jednoducho prepnutím sluchového aparátu do polohy "T". Ostatným umožňuje komunikáciu cez Minicom (textový písací telefón, ktorý sa používa v spojení s normálnym telefónom), a to buď priamo s iným užívateľom Minicomu alebo cez ústredňu. Na Slovensku takáto služba neexistuje a naši nepočujúci uprednostňujú faxy, ktoré sú chápané ako kompenzačné pomôcky.

V poslednom období sa veľkej obľube tešia mobilné telefóny s vibračným zvonením s možnosťou posielania správ SMS.

Fyzický prístup

Ubytovanie nepočujúcich študentov na internáte si vyžaduje niekoľko jednoduchých adaptácií, vrátane zvončeka a požiarneho alarmu, ktoré vydávajú svetelné záblesky. Odporúča sa umožniť prístup k textovému telefónu - faxu a k televízii s teletextom kvôli titulkom.

Učebné stratégie

Ako všetci postihnutí, tak aj študenti s postihnutím sluchu sa do veľkej miery spoliehajú na ústretovosť a podporu zo strany inštitúcie/ školy a vyučujúcich. Napriek tejto podpore musia však pracovať oveľa intenzívnejšie ako ostatní, aby zvládli požiadavky na nich kladené.

Nasledujúce návrhy ponúkajú pedagógom niektoré všeobecné odporúčania:

  • Hovorte vždy tvárou k študentovi a vyslovujte zreteľne. Pokúste sa zachovávať prirodzený rytmus reči a nekričte. Vaše ústa a tvár - ako dôležité pomôcky na odzeranie - nesmú byť zakryté rukami alebo inými predmetmi. Výraz tváre a gestikulácia dotvárajú význam vášho slovného prejavu, ale len vtedy, ak je vaša tvár dobre viditeľná. Preto sa usilujte počas rozprávania nechodiť po miestnosti a prestaňte rozprávať, ak sa otočíte tvárou k tabuli alebo k obrazovke.
  • Zabezpečte osvetlenie miestnosti tak, aby bola tvár každého z prítomných dobre osvetlená. Kým rozprávate, nestojte pred oknom alebo pred svetlom, nakoľko tým zabránite študentovi, aby zreteľne vnímal vašu tvár. Zvyčajne pomáha fluorescentné osvetlenie, pretože rovnomerne osvetľuje miestnosť.
  • Ľudia, ktorí používajú oči, aby "počuli", nie sú schopní zapisovať si poznámky alebo čítať rozdané texty súčasne s odzeraním z úst alebo s koncentrovaním sa na tlmočníka. Je veľmi užitočné, ak mu pripravíte a vopred poskytnete poznámky a pracovné texty.
  • Aj tlmočníci hovoreného a posunkového jazyka ocenia, ak dostanú poznámky k prednáške a pracovné texty vopred, pretože potom môžu zabezpečiť hladší priebeh prednášky.
  • Steny miestnosti by mali byť podľa možnosti holé a jednofarebné a je tiež vhodné nosiť jednoduchý odev, ak sa na vás má študent koncentrovať dlhšiu dobu. Výrazné pásy a vzory na stenách a odeve pôsobia rozptyľujúco, či už pri odzeraní z úst alebo pri koncentrovaní sa na tlmočníka.
  • Pre študentov so zvyškami sluchu je dôležitá akustická kvalita miestnosti. Akýkoľvek okolitý hluk spôsobuje ťažkosti. Najvhodnejšie sú často miestnosti s kobercami a závesmi. V prípade potreby vás na túto skutočnosť upozorní aj sám študent. Ak máte nejaké pochybnosti, spýtajte sa ho.
  • Pre nepočujúcich môže byť problematická skupinová práca, nakoľko nedokážu rozlíšiť, kto práve hovorí, resp. koho majú odzerať. Pomôže podávanie mikrofónu, ale členovia skupiny by si mali zvyknúť naznačovať gestom, že začali rozprávať. Ďalšou možnosťou je, že prednášajúci alebo vedúci seminára ukáže na hovoriaceho. Povzbudzujte nepočujúcich študentov, aby avizovali, že niečo nezachytili.
  • Pri oboznamovaní sa s novou slovnou zásobou/ terminológiou treba dohliadnuť na to, aby bol obsah zrozumiteľný a aby boli zrozumiteľné hovorené i písané slová, prípadne posunky. Je ťažké, až nemožné, porozumieť odzeraním neznáme slová, preto je vhodné napísať ich na tabuľu. Pravidelne kontrolujte, či vám všetci rozumeli, kým pôjdete vo výklade ďalej.
  • Odzeranie je ťažké, keď nepoznáme kontext. Čím má prednáška lepšiu štruktúru, tým ľahšie sa dá pochopiť. Hovorené inštrukcie a popisy je výhodné doplniť rozmnoženými poznámkami k prednáške a použitím spätného projektoru.
  • Prelingválne nepočujúci pravdepodobne nemajú osvojený slovník hovoreného jazyka v širšom rozsahu a asi dokonale neovládajú komplikovanejšiu gramatiku. Je vhodné používať stručné a jasné výpovede, vyhýbajúc sa, resp. vysvetľujúc žargón, abstraktné a nejednoznačné pojmy a komplexné štruktúry, ako napr. dvojitý zápor. Ak máte pocit, že vám neporozumeli, neopakujte tú istú vetu. Pokúste sa vyjadriť tú istú myšlienku iným spôsobom. Majte na pamäti, že písomná práca takéhoto študenta môže obsahovať gramatické chyby, ktoré však nemusia nutne znamenať nedostatočne pochopenie danej problematiky.
  • Pre nepočujúcich a nedoslýchavých študentov je výhodné, ak sú počas vášho hovorenia alebo vedenia diskusie vo vašej blízkosti. Kdekoľvek sa nachádzajú, skôr ako začnete hovoriť, uistite sa, že vám venujú pozornosť. Môžete to spraviť najlepšie blikaním svetla alebo dupaním na dlážku.
  • Ak nepočujúci študent využíva služby tlmočníka, poskytnite mu časový priestor. Uvedomte si, že najmä počas kladenia otázok alebo diskusie vzniká pri tlmočení časový sklz. Pri veľmi intenzívnych debatách robte prestávky, aby si tlmočník oddýchol. Tlmočenie je vyčerpávajúca práca.
  • Ak je prítomný tlmočník, oslovujte študenta, nie tlmočníka a pozerajte pritom na študenta, aby ste dali najavo, že beriete na vedomie názory študenta vyjadrené prostredníctvom tlmočníka. Ak práve nerozprávate priamo na tlmočníka, správajte sa, akoby tam nebol.
  • Ak sa nachádzate mimo budovy, podmienky pre komunikáciu sú sťažené. Pomôže nácvik a je tiež dobré premyslieť si celú situáciu vopred.
  • Pre prelingválne nepočujúcich nie sú niektoré otázky alebo zadania pri skúške jednoduché na porozumenie. Je vhodné prispôsobiť formuláciu zadania alebo - ak je to možné - využiť služby tlmočníka, ktorý vysvetlí inštrukcie v posunkovej reči ešte pred začatím skúšky. Študenta tiež treba upozorniť posunkom alebo inou vhodnou metódou na hovorené inštrukcie počas skúšky, napr. informáciu o zostávajúcom množstve času.
  • V niektorých prípadoch môže byť pre študentov vhodnejšie prezentovať svoju odpoveď na skúške posunkovou rečou. Túto alternatívu treba vopred dôkladne zvážiť, aby bolo zabezpečené presné a spravodlivé hodnotenie odpovede. Treba tiež rátať s predĺžením času na skúšku.
 

Vytvorené v Plone CMS, Open Source systéme správy obsahu

Web-Sídlo spĺňa tieto štandardy: