Osobné nástroje
Akcie dokumentu

Študenti s psychickými poruchami

Základné informácie

V živote každého človeka sa vyskytujú obdobia stresu a depresie. Reakcie niektorých ľudí na tieto obdobia však môžu viesť k pocitom a prejavom správania, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za neprimerané, nevhodné a neprijateľné. Ich symptómy bývajú rôzne - úzkosť, ťažká depresia, zmeny v zmyslovom vnímaní, striedanie nálad, nutkavé konanie, obsesie, fóbie, bludné predstavy, zmenené správanie či pokusy o samovraždu. Bulímia a mentálna anorexia patria medzi čoraz bežnejšie psychické problémy, ktoré zasahujú mladých ľudí.

Niektoré druhy psychických chorôb

Fóbia - špeciálna forma strachu. Osoba s fóbiou trpí perzistentným a iracionálnym strachom zo špecifických objektov, aktivít alebo situácií a zároveň má nutkavú túžbu vyhnúť sa týmto ohrozujúcim situáciam. Na rozdiel od strachu, ktorý sa dá vôľou racionálne zvládnuť, fóbia je mimo vôľovej kontroly, objavuje sa náhle a ruší bežnú myšlienkovú činnosť. Často vedie k obsedantným myšlienkam, nutkavým úkonom, rituálnemu konaniu, ktoré majú zahnať fóbiu.

Najčastejšie fóbie:

  • Agorafóbia - strach z otvorených priestranstiev, z davu
  • Sociálne fóbie - strach že osobu budú vidieť v ponižujúcej situácii
  • Špecifické fóbie zo zvierat (napr. arachnofóbia - z pavúkov, kynofóbia - zo psov)
  • Fóbia z neživých predmetov alebo zo situácií, napr. strach z výšky, strach zo špiny, z tmy, z búrky, strach z uzavretého priestoru - klaustrofóbia.
  • Fóbia z choroby, poranenia : strach zo smrti, z rakoviny, pohlavných chorôb

Depresia - hlavné znaky depresívnej poruchy sú: smutná nálada, poruchy koncentrácie pri práci, beznádej, nechutenstvo spojené so stratou hmotnosti, poruchy spánku, ranné pesíma, často je prítomný predmetný alebo bezpredmetný strach. Typické je zníženie dynamogénnej zložky správania, a to tak v oblasti motoriky ako aj v oblasti myslenia (bradypsychizmus). Reč je tichá a pomalá. Nezriedka sa objavujú insuficienčné, hypochondrické a suicidálne myšlienky. Hĺbka depresívnej poruchy môže byť rôzna, od subdepresívnej až po veľkú depresiu označovanú v minulosti ako melanchólia.

Pre človeka trpiaceho depresiou strácajú zmysel jeho dovtedajšie aktivity, koníčky, zábava, sex. Prítomná je anhedónia, t.j. neschopnosť tešiť sa. Pre človeka trpiaceho depresiou je ťažké dodržiavať zabehané každodenné rutiny, nezriedka zanedbáva svoj zovňajšok. Netreba tiež podceňovať autoakuzačné a suicidálne tendencie.

Poruchy vnímania - môžu byť kvantitatívne lebo kvalitatívne. Pri kvantitatívnych môže ísť o zníženie vnímavosti - vnemy sú menej intenzívne, menej presné, napr. pri depresii vnemy strácajú živosť. Zvýšená vnímavosť sa prejavuje zvýšenou živosťou.

Pri kvalitatívnych poruchách vnímania dochádza k skresleniu obsahu vnemu. Môže ísť o ilúzie, kedy výsledný vnem obsahovo nezodpovedá pôvodnému podnetu. Ide vlastne o skreslené vnímanie reálnych podnetov (napr. pohybujúce sa konáre stromu za oknom vnímam ako postavu).

Ilúzie nemusia byť len zrakové, ale i sluchové, čuchové, dotykové, telové. Keď si je osoba vedomá, že došlo ku skresleniu vnímania, hovoríme o pseudoilúziách.

Pri psychických poruchách sa stretávame aj s halucináciami, čo sú vnemy, ktoré vznikajú bez adekvátneho zmyslového podnetu z vonkajšieho sveta. Osoba ich však popisuje ako jasné vnemy (hlasy, vidiny).

Bludy, bludné predstavy - predstavujú závažnú poruchu myslenia, bežnú napr. pri schizofréniách. Predstavujú chybné alebo iracionálne presvedčenia, ktoré sa udržujú napriek evidentnej opačnej realite. Bludy vznikajú náhle alebo pozvoľne. Osoba je presvedčená o ich správnosti a ovplyvňujú celú jej myšlienkovú produkciu. Vzniku bludov často predchádza bludná nálada, vzťahovačnosť alebo aj poruchy vnímania. Medzi najčastejšie patrí blud perzekučný (prenasledovania), kverulačný, megalomanický.

Obsesie sú pochybnosti, strachy, predstavy, impulzy a myšlienky, ktoré sa neustále vracajú a pretrvávajú aj napriek snahe potlačiť ich. Obsesie sú vnímané ako nechcené invázie do vedomia a pre osobu sú neakceptovateľné. Sú sprevádzané nutkavým jednaním, ktoré môže mať niekedy charakter nezmyselných úkonov až rituálu, s cieľom potlačiť alebo zrušiť to, čo človeka ohrozuje. Niekedy môžu mať obsesie charakter chorobnej hĺbavosti, chorobnej pochybovačnosti.

Anorexia - je porucha jedenia, ktorá znamená drastické zníženie príjmu potravy s následkom chorobného úbytku telesnej hmotnosti. Strata váhy predstavuje 25%. Hladovanie pri anorexii môže byť natoľko extrémne, že vedie ku smrti. Anorexia sa vyskytuje 10-15 krát častejšie u žien ako u mužov, jej výskyt stúpa v období adolescencie.

Bulímia - je porucha jedenia, charakterizovaná opakovanými epizódami prejedania sa s následnou očisotou, ako je úmyselné zvracanie, užitie laxatív, alebo inými prostriedkami s cieľom zabrániť pribratiu na váhe. Bulimici sú si vedomí abnormality stravovania, majú strach zo straty kontroly nad jedením a po bulimickej epizóde trpia depresivitou, sebavýčitkami.

Mnohé z uvedených stavov sú dočasné a po odpočinku, medikamentóznej liečbe a/ alebo po terapii ustúpia. Iné sú dlhodobejšie a u postihnutej osoby sa striedajú obdobia dobrého a zhoršeného zdravotného stavu. Približne jeden zo štyroch ľudí zažije v priebehu života problémy psychického charakteru. U mnohých ľudí sa tieto problémy prejavia vo veku od 18 do 25 rokov.

Na problémy psychického charakteru sa viaže mnoho mýtov. Je dôležité uvedomiť si, že najbežnejším znakom psychických chorôb sú utiahnutosť a depresia. Len malá časť ľudí s poruchami psychického zdravia sa stáva násilníkmi, alebo sa správa otvorene anti-sociálne.

Vplyv na štúdium

Z času na čas môže byť štúdium na vysokej škole stresujúce pre každého, no študentov s psychickými chorobami to môže ovplyvniť viac, než je bežné. Akademický tlak, izolovanosť, silná túžba po domove, nedostatok osobnej podpory, formovanie nových vzťahov alebo požívanie alkoholu a drog môžu u niektorých študentov spustiť problémy psychického charakteru. Dobre fungujúci systém osobnej asistencie a poradenstva, ktorý umožňuje študentom prediskutovať problémy hneď pri ich vzniku, rýchla a jasná spätná väzba na úlohy a termíny, ktoré nekolidujú s požiadavkami paralelného štúdia, môžu pomôcť zmierniť stres u všetkých študentov a u niektorých môžu odvrátiť nástup prípadných ťažkostí.

Vedľajšie účinky medikamentóznej liečby, ktoré u mnohých psychicky chorých ľudí zapríčiňujú poruchy spánku a raňajšiu ospalosť/ otupenosť, môžu negatívne vplývať na ich schopnosť zvládnuť nároky práce.

Najväčšie bariéry tvorí prístup druhých ľudí a dezinformovanosť. Podstatné je preto dobré zaškolenie pracovníkov školy a informovanosť ostatných študentov. Často sú to práve priatelia alebo kolegovia, ktorí si ako prví všimnú , že sa postihnutý študent správa nezvyčajne, a ktorí ho dokážu nasmerovať k psychológovi alebo nakontaktovať na iné aktuálne zariadenie. Treba však brať do úvahy aj potreby ostatných študentov. Od priateľov či kolegov nemožno žiadať, aby boli neustále v strehu, či niekto nemá duševné ťažkosti, ani by sa nemalo pripustiť, aby si postihnutý študent svojim antisociálnym správaním monopolizoval pozornosť tútorov či učiteľov na úkor zvyšku študijnej skupiny.

Všeobecné stratégie

Ak je na univerzite zabezpečený kvalitný systém služieb, citlivo reagujúci na individuálne potreby všetkých študentov, majú z toho mimoriadny úžitok študenti, u ktorých by sa potenciálne mohli rozvinúť problémy psychického charakteru, ako aj tí, ktorí už v minulosti mali emocionálne ťažkosti. Prístupný personál (poradne, podporného/ študijného centra), učitelia a tútori a rozvrh hodín, v ktorom je dostatok času na relaxáciu, cvičenie a sociálne aktivity, to všetko prispieva k tomu, že sa študentom lepšie koncentruje na štúdium a viac profitujú zo života na vysokej škole. V prípade, že vzniknú problémy, doporučuje sa odkázať študenta na kvalifikovanú pomoc (napr. psychológ, lekár). V niektorých vzdelávacích inštitúciách sa špecializovaná pomoc zabezpečuje v rámci psychologickej poradne. Aj keď sa adekvátna pomoc zabezpečuje interne, môže byť užitočné získať bližšie informácie o ďalších zariadeniach, ktoré možno využiť v budúcnosti (centrá psychologických služieb).

K úspechu u mnohých študentov môže významne prispieť pružnosť v rámci spôsobov výuky a termínov. Študent napr. môže potrebovať vynechať na krátky čas vyučovanie (prednášky, semináre), alebo študovať doma - bez stresu skupinových diskusií.

Niektorí študenti ocenia možnosť odpočinúť si v nejakej vyčlenenej miestnosti, zvlášť ak bývajú ďaleko od miesta školy.

Pre niektorých študentov je obtiažne cestovať hromadnými dopravnými prostriedkami, preto treba hľadať alternatívne riešenie. V našich podmienkach je riešenie tohto problému v kompetencii študenta.

Krízové situácie

Krízové situácie sú zriedkavé. Napriek tomu má zmysel, a pôsobí to ukľudňujúco na všetkých zúčastnených, ak je jasne stanovený postup, čo robiť v prípade, keď takáto situácia nastane. Vo väčšine prípadov jediné, čo treba, je pokojné správanie ("zachovať chladnú hlavu") od ostatných zúčastnených. Ak je študent vážne dezorientovaný, alebo jeho správanie ohrozuje jeho samého, resp. druhých, treba privolať lekára, rýchlu zdravotnícku pomoc, v extrémnych situáciách políciu.

Technológia

Pre študentov s poruchami psychického zdravia neexistuje žiadne jednoduché technické riešenie. Napriek tomu by za určitých okolností pre niektorých mohlo byť užitočné využívať technické vybavenie. Napr. pre študentov, ktorí trpia agorafóbiou (strach z voľných priestorov), alebo ktorých stresujú veľké skupiny ľudí, by bolo výhodné mať počítač a modem, aby mohli viac študovať doma.

Učebné stratégie

Vo vzťahu ku všetkým postihnutým študentom sa ako kľúčové javia pozitívny prístup a pružnosť zamestnancov. Nasledujúce návrhy ponúkajú základnú orientáciu/ usmernenie pre vyučujúcich:

  • Ľudia s poruchami psychického zdravia mohli v minulosti zažiť odmietnutie zo strany okolia. Preto veľmi pomáha vytvorenie dobrých vzťahov a veľa povzbudzovania.
  • Psychické problémy sa môžu prejaviť hocikedy. Treba si všímať väčšie zmeny v správaní sa svojich študentov, pretože môžu znamenať začiatok niečoho vážnejšieho.
  • Brať ohľad na to, že ľudia s psychickými problémami potrebujú viac času, kým sa zžijú s novou situáciou a kým naplno ukážu svoje zručnosti a schopnosti. V ojedinelých prípadoch je vhodné hľadať alternatívne podmienky.
  • Pod vplyvom medikamentóznej liečby trpia študenti príležitostne jej vedľajšími účinkami, ako je napr. ranná otupenosť. To môže negatívne ovplyvniť ich schopnosť aktívne sa zúčastniť vyučovania.
  • Zdravotný stav mnohých ľudí je premenlivý a mávajú dobré a zlé dni. Od učiteľov to vyžaduje istú pružnosť.
  • Nezabúdať na hospitalizovaných študentov. Pravdepodobne je to pre nich skúsenosť, kedy sa cítia ohrození a izolovaní. Ocenia neprerušené kontakty s priateľmi, kolegami a pedagógmi, s ktorými majú bližší vzťah.
  • Výuka a poradenstvo sú dve rôzne veci. Pedagógovia majú poznať svoje hranice a nerozpakovať sa odporučiť študenta k psychológovi, ak je to vhodné.
  • Každé hodnotenie vedomostí, či už v rámci písomných skúšok alebo ústnych/ praktických odpovedí, býva stresujúce a spôsobuje, že študentove výkony sú horšie ako inokedy. Cvik a dobrá duševná pohoda, prípadne predĺženie času na prípravu pri skúškach alebo na odovzdanie úloh, pomáhajú stres prekonať.
  • Stáva sa, že niektorí študenti potrebujú posunúť termín skúšok alebo ich robiť doma, resp. v nemocnici.
 

Vytvorené v Plone CMS, Open Source systéme správy obsahu

Web-Sídlo spĺňa tieto štandardy: