Osobné nástroje
Akcie dokumentu

Ako bolo

Tento ročný medzinárodný počítačový tábor pre nevidiacich a zrakovo postihnutých študentov sa konal v Nemecku. Teda po dvoch ročníkoch, v Budapešti Brne, sme sa zasa trocha vzdialili. Konkrétne do Konigswusterhausen, malého mestečka neďaleko Berlína.

Tento rok bol pre mňa dosť osobitý v tom, že som bol jediná zodpovedná osoba za dvoch pubertiakov. Zuzka (veľká Zuzka), ktorá bola vždy so mnou a bol to ten tieňový človek, ktorý všetko vybavil, riešil problémy a ja som sa len viezol. Keď som sa dozvedel, že Zuzka z rodinných dôvodov nemôže vycestovať, veru už som mal rozpísanú SMS s návrhom na zrušenie celého ICC.

Cesta

SMS nebola nikdy odoslaná a teda sa mohlo vyraziť. Už spomínaní pubertiaci boli Zuzka (malá Zuzka, ďalej len Zuzka, veľká Zuzka bude explicitne uvedená ako „veľká“ ak sa bude spomínať) a Palo. Obaja stredoškoláci, Zuzka ak si správne pamätám na ekonomickej škole, Palo na zdravotnej. Oboch som prvý raz videl na stanici 20min pred odchodom. Mali sme síce pred táborové stretnutie tam som sa však moc neohrial. Vypočul som si Zuzkin fantastický workshop na neostro a to bolo asi tak všetko.

Prvý stres

Vlak, ktorým sme cestovali mal svoju východziu stanicu v Budapešti, no napriek tomu do Bratislavy prišiel plný tak, že sme sa ledva vošli. Aby sme to stihli ja som sa šiel tlačiť jednými dverami, detská druhými. Len len som nastúpil do vlaku, dvere sa zatvorili a vlak sa pohol. Tak rýchlo a drzo som sa ešte nikdy nepredieral uličkou. Nastúpili? Nenastúpili? Stretli sme sa niekde v strede vlaku, dobitý.

Príjemná cesta až na pasovú kontrolu

Cesta do Nemecka bola veľmi príjemná. Vlak sa pomaly vyprázdňoval, naberal na rýchlosti, okolie vlaku naberalo na „exotike“.

Pasová na Slovensko-českých hraniciach prebiehala asi takto: Colník a colníčka dobre že nie behom sa predierali preplnenou uličkou a kričali Česi? Slováci? Tieto dve slova padli pri otvorení skoro každého kupé a týmito dvoma slovami pasová kontrola skončila.

Problém nastal na Česko-nemeckých hraniciach. Niet sa čo diviť môj dva či tri krát vypratý občiansky preukaz vyzerá, ako keby som ho vytlačil na nekvalitnej atramentovej tlačiarni. Po 10 minútovom skúmaní a pozeraní do svetla, testovaním nejakými špeciálnymi nástrojmi, kontrole v databáze občianských preukazov ma nakoniec cez hranice pustili so slovami: „Pane ak Vám múžu poradiť, nechte si udelat nový občanský preukaz!“. Padol mi kameň zo srdca. Už som si pripravoval reč na svoju obhajobu.

Palko a Zuzka už boli dosť unudení z cesty. V Nemecku sme dostali dosť podrobný „reiseplan“. Tak som ich s ním oboznámil. Samozrejme Palo sa ho hneď naučil odpredu, odzadu (to sa hodilo pri ceste naspäť, keďže na spiatočnej ceste sme cestovný poriadok nedostali :-)) aj so vzdialenosťami medzi jednotlivými zástavkami.

Hurá Drážďany. Z vlaku veľmi pekné mesto. Vraj aj v „skutočnosti“. Posledných 200KM z Dážďaň do Berlína ubehlo veľmi rýchlo, keďže na týchto miestach išiel vlak veľmi rýchlo.

Berlín hlavná stanica

Konečne v Berlíne. Berlínska stanica urobila dojem. Neskôr som bol poučený, že to je úplne nová stanica dokončena tesne pred majstrovstvami sveta vo futbale. Bližšie informácie na http://en.wikipedia.org/wiki/Berlin_Hauptbahnhof. O čom som nebol poučený a na čo som musel prísť sám, je ako sa tam vymotať a kde a hlavne ako si kúpiť lístky do Konigswusterhausenu. Lístky sa kupujú v automate.







 

Vytvorené v Plone CMS, Open Source systéme správy obsahu

Web-Sídlo spĺňa tieto štandardy: